VTSU Záhorie, SPRINT/KIDS, 27.4.2024

Po tomto SPARTANovi som si povedal, že ma už nič neprekvapí, proste všetko je možné a vždy sa niečo na pretekoch nájde nové na zažitie.

Na tohtoročného spoločného SPARŤANa s deťmi sme sa vybrali do VTSU na záhorí pri Senici. Termín spoločného preteku s deťmi sme vybrali nezvyčajne už v apríli, lebo ďalšie preteky na Slovensku sú až počas prázdnin a to deti sú už rozprázdninované - každé niekde inde. Jediné čo som si prial bolo aby nám vyšlo dobré počasie. Stačí, keď nebude pršať a aspoň teplota okolo 16° C. Cez týždeň bola zima, pršalo a ráno bolo aj okolo nuly. Ešte vo štvrtok na horách snežilo. Prišiel víkend a nám od rána prialo, vyšlo slniečko. Síce fúkalo, ale sa to vyšplhalo na príjemných 18° C. Slnko počas celého dňa nás úplne prehrialo.

Ráno sme pozbierali deti zo Sliača a Železnej Breznice o 7.30 hod. ráno. Išli sme dvoma autami a deti sa rozdelili na 2 skupinky - dievčatá a chlapci do áut. Navonok to vyzerá, dve rozdielne skupinky, ale vo vnútri áut obidve autá celú cestu na plné pecky si púšťali pesničky. Proste sme sa nabíjali hudbou. Prišli sme okolo 10.15 hod. a parkovali sme na letisku pri Senici. Keďže SPARTAN sa odohrával vo vojenskom výcvikovom stredisku do areálu sme išli 3 km peši cez krásny borovicový lesík. Keď sme z neho vyšli do areálu bolo tam neskutočne veľa ľudí, vojenskej techniky, ktorá tam bola na ukážku s vojakmi, ktorí boli veľmi príjemný, ...

Na registrácii sme sa zdržali pol hodiny a išli sa chystať na preteky. Keďže sme štartovali každý v priebehu 1 a 1/4 hodiny, museli sme sa vzájomne skoordinovať aby sme sa našli po dobehu a dali sa spoločne dohromady.

Štartové časy:
12.50 hod. Miloš, Mima, Števko - SPRINT, predpokladaný dobeh do cieľa 14.30 hod.
13.35 hod. Janko a Paťa - KIDS 13-14 rokov, predpokladaný dobeh do cieľa 14.10 hod. a medzitým štart druhej dvojice:
14.05 hod. Zdenka a Boris na competetive Kids 10-13 rokov, prvýkrát súťažne, predpokladaný dobeh do cieľa 14.30 hod.

Ja som teda mal na starosti SPRINT s Mimou a Števkom. Evka zostala s ostatnými aby ich pustila na štart a čakala ich v cieli. Bolo to tak na chlp. Dohodli sme sa presne, kto a ako bude bežať (taktika), kde sa stretneme. Bol aj plán B ak by sa niekto stratil ... kde sa nájdeme. Všetko naplánované na minúty. No ale nič z toho nebolo tak ako sme si vymysleli. 

Naša trojica vyštartovala prvá presne o 12.50 hod. a po štarte Števko bežal dopredu sám a ja som bežal s Mimou spoločne. Keďže sa bežalo po rovine s občasným miernými výbehmi, mali sme čas okolo 9.30 min na km.
Všetko išlo ako po masle ja som dal aj MONKEY BAR, Mima síce nie, takže si dala trestné kolo. Potom sme obidvaja spadli z Balance, ale nevadí. Pre mňa to bol tréning, nešlo o čas ale zabehnúť to v pohode s Mimou. Zhruba na 5,5 km keď sme pribiehali k prekážke oštep, zrazu vidíme pred sebou stáť možno aj 150 ľudí, dospelých aj detí na kope (akurát sa tu detská trať KIDS a SPRINT krížili). Postupne dobiehali ďalší. Počet čakajúcich sa zvyšoval. Nevedeli sme čo sa deje. Potom niektorí vraveli, že tam niekto odpadol a zachraňjú ho. Preteky kompletne zastavili. Čakali sme všetci na kope a nevedeli ako bude ďalej. Medzitým prišiel zpredu k nám Števko, že čaká tu tiež už aspoň 15 minút. Ja som hľadal očami v kope detí Janka a Paťu či ich tam tiež neuvidím, lebo podľa času na mojich hodinkách by tu mohli byť. Zbadal som ich tiež čakať na detskej trati. Išiel som za nimi. Sme si pokecali ako bolo na trati a čakali čo sa bude diať. Po určitom čase priletel vrtuľník pre toho chlapa, ktorého museli oživovať. No nálada bola kadejaká, taká trochu  divná. Bolo cítiť, že to nie je len taký nejaký malý problém. Potom nám povedali, že máme bežať naspäť, máme obísť oštep aj Multirig  a pokračovať v SPARTANovi do cieľa. No bolo to už také chaotické. Povedali nám smer kade a následne masa ľudí sa naraz pohla a bežala po borovicovom lese, kade tade. Zmenou trasy sme prišli k prekážke 6"wall. Samozrejme tých zastavených možno aj 200 ľudí bežalo v kope až do cieľa a tak vznikali zápchy pred každou ďalšou prekážkou. Niektorí ich už obchádzali a bežali do cieľa aj takto. Keď sme s Mimou dobehli my do cieľa, čakal nás tam Števko, Evka s Paťou. Museli sme si vystáť ešte radu na medailu, občerstvenie a tričko. Úplne iný emočný záver pretekov.

Čo sa dialo medzitým u Evky?

Evka s deťmi po našom štarte odštartovala o 13.35 hod. Janka a Paťu. Následne pripravovala Borisa a Zdenku na štarte. Keď Boris a Zdenka už čakali na štartovej čiare v predu ich 10 sekúnd pred štartom zrazu zastavili s tým, že sa preteky prerušujú kôly zdravotnému problému na trati. Deti v napätí. Mali vybehnúť, zostali nervózne a držali ich ešte 50 minút na štartovej čiare. Medzitým dobehli po spustení pretekárov na trati Janko a Paťa. Janko sa rozhodol, že si to zabehne s Borisom ešte raz aby ho podporil na trati.  V tom chaose to nikto neriešil.

My sme zatiaľ dobehli SPRINTa a išli čakať 3 deti na trati. Chaos samozrejme pokračoval, lebo deti síce bežali, ale niektoré nerobili prekážky, lebo im na trati povedali, že sa to ruší. Dobehli do cieľa aj tak. Najprv im povedali, že im nedajú medaile ani tričká, že preteky neboli regulérne. Ale po dohode so šéfom preteku cez vysielačku im ich dali a sľúbili, že si môžu bezplatne zabehnúť nejaké ďalšie preteky ktoré budú. Uvidíme.

Po týchto zmätkoch a zmiešaných pocitoch v závere na trati sme sa s deťmi najedli a išli si užiť ešte príjemné počasie a program, ktorý tam bol s vojakmi. Ono nakoniec na tom preteku nezáleží, keď ide o život. Neskôr na druhý deň som sa na facebooku dočítal, že ten pán čo odpadol na trati v nemocnici v Bratislave zomrel, mal 47 rokov. Niekto končí, niekto pokračuje ďalej. Čas a život nezastavíš. Za 20 dní ideme do Brna.

Cestou domov sme sa ešte tradične zastavili v Mac Donalde a oslávili pre nás skvelý no zároveň aj smutný deň.