Sparťan ME 2021 Verbier Švajčiarsko

SPARŤAN Majstrovstvá Európy 2021

Verbier, Švajčiarsko
18 - 19 september 2021
BEAST, kategória AGE GROUP 55-59 rokov

Súťažiaci: Miloš Šablatúra
Servis, organizačná a technická podpora: Eva Šablatúrová

Kvalifikácia

Pretekári, ktorí sme sa kvalifikovali na ME 2020, ktoré sa napokon neuskutočnili, prečítaj si o tom v blogu, sme sa automaticky kvalifikovali ne ME pre rok 2021. Kvalifikácia teda bola jednoduchá. Bolo sa treba len dožiť pretekov v zdraví:o).

Príprava

Počas roka 2021 celá príprava bola zameraná na vrchol sezóny ME v septembri. Samozrejme v tomto roku bežala ďalej Covid hystéria vo svete aj na Slovensku. K tomu nezmyselné opatrenia psycho-vlády, lockdown začiatkom roka, testovania a začala kampaň na očkovanie. Bolo sa treba tomu prispôsobiť jednoducho a to kašlať na testovania, vakcináciu, vymývynie mozgu cez média a tlak zo všetkých strán, že len vakcína je sloboda. Proste žiť život so svojou imunitou, podporovať ju a mať svoju čistú hlavu. Napriek rôznym obmedzeniam moja príprava spočívala v bežeckom tréningu vonku 3-4x do týždňa a 1-2x posilka. Keď bola posilovňa zatvorená fungovala garáž. Od 8 marca som prešiel mentálnou zmenou na nový spôsob prijímania energie. Počas 33 dní som schudol 16 kg, potom nabral naspäť 8 kg a ustabilizoval som sa na váhe 84 kg. Tento prechod prispel k tomu, že sa mi ľahšie začalo behať (- 8 kg v konečnom stave, čo pri dlhých tratiach znamená veľká úspora energie). Uľavilo sa mi v kolene a taktiež pri pretekoch sa mi otvorila cesta na zdolanie nových doposiaľ nezdolaných prekážok. Napríklad som počas roka na pretekoch zdolával lano, Monkey Bar a prvýkrát aj Multirig. Počas júna- augusta som absolvoval 3 Sparťanov  (SPRINT a 2x SUPER) a jeden Nemčický trailový beh 9.7 km okruh s prevýšením 320 m za 60 minút. Výsledky ukazovali, že som na tom kondične v septembri výborne. Prvýkrát počas roka bez zranenia. V pondelok 13.9. som si dal môj typický testovací okruh okolo Pustého hradu vo Zvolene a dal som svoj najrýchlejší čas 35,32 min. s tým, že som nešiel úplne na doraz. Fajn, bežecky OKi, ešte dať dohromady ruky, ktoré ma po poslednom Sparťanovi na Maline Brde dosť boleli. Uvidíme na pretekoch. 

Cesta

Na cestu sme sa vydali autom s Evkou v utorok už o 4.00 hod. ráno. Zo Zvolena je to 1349 km. Išli sme cez Rakúsko, Nemecko, Rakúsko (Insbruck) do Švajčiarska. Do Verbier sme pricestovali až o 20.15 hod. večer, kde sme boli ubytovaný v apartmáne Valhalla. Boli sme príjemne prekvapený kvalitou ubytovania a nádherným výhľadom z postele aj  balkóna do celého údolia.

Pred pretekmi

V stredu ráno sme sa zobudili do upršaného rána. Teplota bola 10°C, čo bolo celkom fajn v tomto období, vzhľadom na nadmorskú výšku 1.550 m v ktorej sme ubytovaný. Občas, keď sa dalo a bolo bez hmly, sme sa kochali výhľadom z nášho apartmánu na údolie ale aj na kopce kde budeme behať. Počas dňa vyšlo aj slnko na pár minút.

Celú stredu v podstate pršalo. Vrámci prestávky dažďa sme si prešli stredisko Verbiér a zašli na štart a zároveň aj cieľ pretekov. Prvé prekážky po štarte a pred cieľom už boli postavené. Zatiaľ čo som videl všetko OKi, len ten MultiRig vyzerá náročný a asi angličáky ma tu neminú - uvidíme ako sa budem cítiť na konci trate. Ale s tým rátam. Zatiaľ som si pozeral aj videá z pretekov vo Verbieri v roku 2019. Pre mňa je dôležité sa nacítiť na prostredie kde sa pobeží. No čaká nás riadna makačka. Kopce sú tu poriadne:o) a viac ako 21 km na Beaste s prekážkami spravia svoje. Teším sa keď uvidím trať na mape. Už aby to bolo.

V noci zo stredy na štvrtok pozerám na Facebook či už nemáme k dispozíciu mapu pretekov. Dali, ale zatiaľ len výškový profil trate. Štartujeme vo výške 1471 m a pôjdeme až do výšky 2641 m (ako keby sme vybehli na Gerlachovský štít). Prevýšenie bude 1428 m a dĺžka trate 21 km. Profil trate mi vyhovuje, prvých 12 km v podstate len hore a potom 9 km sa spustíme dole do cieľa.

Štvrtok je deň relaxačný. Vybrali sme sa na turistiku:o) lanovkou. Pozreli sme sa na celé údolie z výšky a až tam hore si človek uvedomí tú krásu tohoto strediska. V lete turistika, horské bicykle, paraglaiding a 1,4 km sklz po lane z jednej hory na druhú.... Keby človek nemal hlavu na pretekoch je tu čo robiť pár dní. Trať je od 5 km po 15 km, teda súvisle celých 10 km, v nadmorskej výške nad 2000 m. Keď sme kráčali teraz v tejto výške, kyslíka bolo dosť. Je fajn si v kľude vychutnať tieto pohľady, pretože počas celých pretekov je človek sústredený a díva sa hlavne pod nohy aby o niečo nezakopol.

Na kopci okrem krásnych výhľadov nás čakala aj syslia rodinka a pozvánka na zimnú lyžovačku. Celkom fajn oživenie:o)

Skončili sme poobedie trošku kultúrou a posedením na námestíčku.

Večer (štvrtok) sme sa boli opäť pozrieť na štarte/cieli. Už sa to tu ukazuje presnejšie, prekážky stoja. 13 prekážok na poslednom (21) km a skoro všetky vo festival aréne.  Z prekážky do prekážky. To už môžu robiť dobehy na štadióne. Tam môžu byť diváci. Tu na tomto priestore sa moc ľudí nezmestí a výsledky sa budú lámať tu. Posledný km musíte mať ešte poriadnu silu a rovnováhu. Treba si ušetriť!

Štvrtok večer máme mapu trate ale bez prekážok. Nerozumiem tomu. Najprv zverejnia profily, potom na druhý deň traťe a rozmiestnenie prekážok na trati kedy? Teším sa, len po dnešnom dni neviem ako sa mám obliecť. Dole vo Verbieri bolo večer 15° C, doobeda ale hore na kopcoch bola celkom zima. Uvidíme v sobotu ráno. Mal som sa viacej otužovať.

Piatok bol ladený len na mentálnu prípravu na preteky. Poobede bola možnosť sa registrovať, čo bola fantastická výhoda, lebo potom na druhý deň ráno už nie je žiaden stres z toho, či je všetko v poriadku. Večer o 18.00 hod. bolo zahájenie majstrovstiev, organizačné pokyny a následne pochod národov po Verbiér. Keďže sa Slovenská výprava neorganizuje nejako spoločne a každý ide za svoje (ako je to u Eliťákov neviem), až tu na zahájení sme sa dali dokopy a som zistil že nás bolo zo Slovenska spolu 26. Bola to nádherná atmosféra cítil som sa ako keď idú fotbalový fanúšikovia. Spievalo sa, vlajky, ... v hlučnosti jednoznačne vyhrali Maďari.

Sobota, 18.septembra, v deň pretekov hneď ráno, keď si človek otvoril oči neveril. Nádherné počasie, žiaden oblak. Nakoniec aj bolo celý deň slnko. Štartoval som o 9.10 hod. a teplota bola vtedy 12° C, (večer o 18 hod. bolo ešte 21° C). Aj keď nás upozorňovali, že hore sa počasie môže zmeniť z hodiny na hodinu, nebolo s oblečením čo riešiť. Bral som si do batohu magnézium, tekuté gély na energiu, 3 dcl vody a pre istotu aj tenkú bežeckú vetrovku. Samozrejme nervozita bola prítomná ako vždy pred pretekmi. Rozcvička a potom nás pustili k štartovaciemu priestoru. Štartovali sme spolu 50+, teda tri kategórie 50-54, 55-59, 60+. Bolo zaujímavé pozorovať ako sme po sebe nenápadne pozerali a vyhodnocovali, kto do akej kategórie patrí a aká bude asi jeho výkonnosť. Viem, že podľa postavy a svalov sa to nedá určiť. Keďže ich výkonnosť nepoznám, moje ego mi vraví, aspoň niekoho zdolať a nebyť posledný. Neprišiel som sa len zúčastniť. Ideme na to.

Preteky

Prvých 12 km bolo len o stúpaní menšom, väčšom, strmom, po ceste, lúkach, chodníkoch, po skalách a niekde aj s reťazami. Prvý km bol dôležitý na správne nasadenie tempa. Pozorovať ako sú na tom nohy, hlava, aké nahodili tempo ostatní. Ustabilizovať sa niekde do pretekárskeho poľa a ísť si svoje preteky. Je to o mojej výkonnosti a mojej hlave. Po prvom km strmého stúpania som sa otočil a keď som videl, že ešte sú za mnou ďalší, som sa uvoľnil a už som sa uzavrel a bol len vsebe. Tu človek na trati naozaj zažíva prítomný okamih. Ja, trať, prekážky, moje telo. Občas som sa snažil odtrhnúť oči od zeme ale len na pár sekúnd, lebo som nechcel riskovať zakopnutie. Keď som dal na 2 km "Monkey bars" (rúčkovanie), sebavedomie a energia stúpala. Keďže som nevedel, kde aká prekážka ma čaká, okrem posledných 2 km, nevedel som presne ako si mám dopĺňať energiu. Väčšinou na pretekoch to robím podľa km a pred silovými prekážkami. Teraz som to riešil len podľa ubehnutej vzdialenosti a svojho pocitu. Toto som zvládol, pretože som počas celého preteku nemal kŕče v nohách a cítil som sa energeticky na tom v pohode.

Behanie, kráčanie, zdolávanie prekážok v takomto prostredí, nadmorskej výške a počasí bolo neskutočne krásne. Treba zažiť. Prekážky boli štatndardné Beastové, Sandbag, plazenie popod ostnatý drôt, oštep, ťahanie fúrika, ...  Nové boli pre mňa dve - nosenie kovovej reťaze a keď sme sa dostali k plesu vo výške 2500 m nosenie dreva. Tie sme nosili okolo malého plieska, ale mohlo to byť aj 400 m. Následne sme stúpali krokom strmo k priesmyku - nášmu najvyššiemu bodu trate vo výške 2.641 m. Zo sedla strmý zbeh, a potom už stále dole do Verbier a do cieľa festival arény. Zbehy dole ja nemám rád pre moje pravé koleno. Pri zbehoch dole vždy najviac strácam oproti ostatným pretekárom. Na 19 km som mal za sebou len jednu nezdolanú prekážku - moju klasiku TWISTER (30 angličakov). Potom ale prišla moja druhá doteraz nezdolaná prekážka na pretekoch "Beater" (30 angličákov). Na 20 km "Slackline" (30 angličákov). Len som sa postavil na slackline a po prvom kroku sa rozkýval a zoskočil. Je zlé ak človek nemá natrénovanú prekážku a tá je ešte umiestnená na konci trate. Posledný km pred cieľom bol pre mňa dosť náročný. Fyzicky som šiel nadoraz s tým, že som si podvedome šetril sili na záverečných 13 prekážok. Spravili nám tu jednu novú kombináciu 2 prekážok, nosenie vedra "Bucket" a betonóvej gule "Atlas Carry". Najprv si zoberiete vedro plné štrku (cca 30 kg), cca 100 m ho nesiete, položíte, vymeníte za betónovú guľu (50 kg), prenesiete k vlajke 10 m tam a 10 m naspäť, zoberiete vedro a nesiete ho ďaľších 200 m. Posledné metre sa mi nezvyčajne pod vedrom podlamovali kolená. Ešte som to takto nezažil. Zvládol som to a idem ďalej do festival arény na posledné prekážky ktoré vlastne už išli zaradom. Bol tu druhý oštep počas pretekov, prvý som zvládol a tak som si veril aj teraz. Asi som podcenil koncentráciu a oštep šiel mimo (30 angličákov, s ktorými som až tak nerátal). Ostatné už bolo celkom fajn až na posledný "Multi rig", kde som sa ani nesnažil vyskúšať. Vzdialenosti a postavená kombinácia chytov bola pre mňa v súčasnosti nereálna. Išiel som si odangličákovať (30 angličákov) a pred cieľom preskočiť oheň a ísť si pre vytúženú medailu.

Výsledky:

Výsledný čas 4 hod. 47 minút 46 sekúd, (150 trestných angličákov)
Čistý bežecký čas 4 hod. 1 minúta 2 sekundy (bez prekážok a trestných angličákov)

Kategória AGE GROUP muži 55-59 rokov
Na štarte 33 súťažiacich mužov v kategórii. Dokončilo pretek 26. Moje umiestnenie: 20 miesto.

Celkovo AGE GROUP muži od 18 - 60+ rokov
Na štarte celkovo 583 súťažiacich mužov. Dokončilo pretek 531. Moje umiestnenie: 482 miesto.

Moju prvú uskutočnenú účasť na ME na pretekoch SPARTAN RACE BEAST  hodnotím ako skvelú. Cieľ, nielen sa zúčastniť ale aj zabojovať s nejakým výsledkom vzhľadom k môjmu tréningu som splnil. Veľká vďaka patrí aj mojej manželke Evke, ktorá ma podporovala, na trati prišla povzbudiť na 7 km a absolvovala aj posledný km so mnou. Vďaka nej môžete vidieť pár foto môjho zdolávania záverečných prekážok vo festival aréne.
Tento rok pre mňa sezóna skončila. Ideme trénovať ďalej. Uvidíme čo bude ďalší rok.

Nedeľa opäť ráno prekvapenie. Dážď a zima. Vo výške 2000 m nad morom už sme videli sneh. Odchádzame domov a z tepla auta keď prechádzame Verbierom vidíme ako makajú pretekári(ky) posledný km na trati SUPER. Poobede čaká ešte ďalších SPRINT. Keď si len predstavím čo ich tam hore čaká, aj keď menej km a menej prekážok. V tomto počasí a nadmorskej výške? Šialené podmienky. Sú to (ženy aj muži) borci - sparťania. 

Fotogaléria ukáže viac ako slová? Kuk.