Prvý krát na stupňoch pre víťazov – 2 miesto, SPRINT vo Vechci 2022

SPARŤAN SPRINT

Vechec, Slovensko
28. august 2022, štart 11.10 hod.
SPRINT, kategória AGE GROUP 55-59 rokov

Súťažiaci: Miloš Šablatúra
Servis, organizačná a technická podpora: Miloš Šablatúra

Po Rumunsku, kedy som mal na BEASTe na trati problém s kolenom prišiel Vechec a môj testovací SPRINT pred ďalším BEASTom v Deštné v Orlických horách v septembri, ktorý je rátaný do CEU série.

Cesta

28. august 2022 bol termín, kedy nikto nemohol a tak som išiel sám a som si to aj celé sám vychutnával. Mám rád spanie v aute. Robí ma to slobodným. Môžem ísť kde chcem, kedykoľvek zastať, urobiť si prestávku a vyspať sa. Je to celkom pohodlné, keď máte všetko so sebou a dostatok priestoru. Keďže môj pretek SPRINT bol až v nedeľu a štartoval som o 11.10 hod. mohol som ísť aj ráno (cca 3,5 hod. cesta), ale načo sa stresovať. Dobre som spravil, že som išiel už v sobotu. Pri Prešove som nezišiel správne z diaľnice a tak som sa vybral na Košice. Zmenil som trasu. Keď som prišiel 20 km pred Vechec sa objavila značka „Most je v prestavbe - neprejazdný“, musím ísť obchádzkou. Oki, tretí pokus, 47 km zbytočných a navyše hodinka oproti plánu. Do Vechca som prišiel večer o 17.30 hod. zaparkoval na vyhradenej lúke a čuduj sa svete náhodou pri potoku za ktorým bola hneď trať s prekážkou Atlas Carry. Vravím si skvelé, atmosféra hneď od začiatku, keďže na trati boli Sparťania čo od rána bežali ULTRA. Počúval som potlesk a pokriky AROO.

Sobota večer

Najedol som sa pri aute a vybral sa do Festival arény popri pretekárskej trati. Záver pretekov bol pre všetky trate ULTRA, BEAST aj SPRINT rovnaký. Na posledných 3,5 km bolo 20 spoločných prekážok. Ako som šiel popri trati bolo od parkoviska ešte 14 prekážok do cieľa. Pozoroval som ako bežia a zdolávajú trať ULTRA-ťáci. Oni tu boli už na svojom 51 km, mali 2211 výškových metrov a 46 prekážok za sebou a bolo to na nich aj riadne vidno. Je jedno či máte natrénované viac alebo menej, proste na posledných km sú všetci na konci so silami. Niekomu ide o výsledok, niekomu o dobrý čas a niekomu len aby došiel v časovom limite do cieľa. Ako som kráčal popri trati a videl som ich, s obdivom som si uvedomil aký je tento pretek náročný. Nie je to len o behu a o fyzickej sile pri zdolávaní prekážok alebo robení angličákov. Je to hlavne o mentálnom nastavení. Každí je tam sám za seba, za svoje „PREČO“ to robí. Prečo to nevzdať, bežať alebo aj len kráčať napriek tomu, že si siaha na svoje dno. Je to dosť osobné. O svojom vnútornom svete. O svojom tele. Veľký zážitok pozerať sa takto na to z druhej strany. Tento pocit sa mi umocnil ešte večer, keď som išiel naspäť k autu už po tme, svietil si sám čelovkou a videl len svetielka bežcov z čeloviek, ktorý dobiehali medzi poslednými. Niektorí boli na trati už 14 hodín (limit bol 15 hodín).

Cestou do Festivalky som si pozeral posledné prekážky a keď som videl plazenie, tak to bol brutál. Vo vyplazených rigoloch blata sa na zemi plazili pretekári. Takéto som to ešte nezažil. Uvidíme ako to bude zajtra. Bolo dobré si to všetko pozrieť vopred naživo, lebo som vedel čo ma čaká a ako sa k tomu postaviť na mojich pretekoch.

Pred pretekmi

V nedeľu ráno som vstával o 6:30 hod. pozrel som si ešte trať a prekážky na mape aby som si ich vryl poriadne do pamäte. Keďže ma čakal len SPRINT 6,5 km, nebolo mi treba nič špeciálne si chystať na jedlo a pitie na trať. O 8.30 hod. som vyrazil do festival arény. Vedel som, že Eliťáci už budú dobiehať Beasta (štartovali ráno o 8.00 hod.). Chcel som si ich užiť na trati.  Bol to naozaj zážitok, keď vidíte najlepších v akcii. Videl som ako sa dá na prekážkach hodne stratiť, alebo aj získať. Prekážky je dobre mať natrénované. Peťo Ceniga prišiel o druhé miesto len preto, že si dával dlho rukavice na ruky a išiel pomaly prekážku Ape Hanger. Každý meter straty pred cieľom sa už potom ťažko dobieha.

Pred každým pretekom si doma v utorok alebo stredu robím bežecký test ako som na tom kondične. Keďže po poslednom Sparťanovi v Rumunsku som mal problém s kolenom, sám som bol zvedaví či som z toho už von. Zabehol som si testovací okruh 5,5 km na Pusťáku a čas som mal výborný 37,10 min. Koleno držalo, vedel som, že môžem spokojne to rozbehnúť.

Preteky

10.00 hod. registrácia, rozcvička a príprava na štart. 
11.10 hod. môj štart, môj pretek a môj zážitok. Prvé 2 km boli do mierneho kopca čo mám rád, a tak som si išiel svoje tempo 7 minút na km. V hlave ale furt pozor neprepáľ to. Strašilo ma v hlave Rumunsko. Lenže je to len 6,5 km a tak sa nedá nejako šetriť. Proste treba bežať naplno. Nejako som s tým v hlave stále bojoval. Zrazu pred tretím km mi v lese na hlavu do mojich pár vlasov vlietli nejaké 2 osi. Ako som ich rukou chcel zhodiť ma pohrýzli do hlavy, následne mi padli za dres za krk, kde som dostal druhú dávku pohryznutia. Najprv šok, čo idem robiť, lebo predsa som nevedel ako ide reagovať na to moje telo. Nevedel som, či je to len pohryznutie, alebo je tam nejaké žihadlo.  V duchu si vravím, čo to má znamenať. Kto mi čo týmto chce povedať? Hlava a krk ma páli, bežím ďalej, zrazu mláka s vodou. V očiach sa mi zaiskrylo radosťou. Aspoň si polejem hlavu vodou, síce špinavou, ale nech to aspoň ochladím. No proste som odvtedy celý čas mál už so sebou dvoch páliacich napuchnutých kamarátov (hrče) na tele. Vravím si, asi to malo byť o tom, aby som nepremýšľal a bežal čo to dá do cieľa.

Išlo to. Na našom 3 km sme sa spájali s traťou BEAST. Keďže sa BEAST stále bežal súčasne so SPRINTOM, pretekárov z BEASTu som predbiehal. Ja som mal v nohách 3 km a oni 18 km. Hm, bol som celkom frajer popri nich a tak trošku som si to užíval. Posledný km bol len o prekážkach. Multirig som išiel angličákovať, nechcel som sa zdržiavať ani vysilovať nejakým zbytočným pokusom. Potom ma čakali vodné priekopy, Dunk wall, blato a plazenie v ňom. Bol to naozaj zaujímavý zážitok. Proste ste sa zabárali 10 cm do blata, kĺzali ste sa a keď ste vyšli von po plazení, tak niekoľko kg blata ste mali na sebe. Najhoršie bolo, že som ho mal na rukách a potreboval som na ďalšie prekážky suché ruky. Nebolo si ich do čoho utrieť. Na zemi bolo len blato alebo suchá prašná hlina a tá sa na to blato len lepila. Našťastie išla ešte jedna vodná prekážka Slip wall a tam som sa trochu zbavil blata zo seba o opláchol si ruky.

Potom sa hneď išlo na lano. To som vedel, že si treba vybrať také, čo je najmenej zablatené. Problém bol, že už to bol druhý deň a všetky boli mokré a nasiaknuté blatom. Chytili ste sa rukami, vyskočili, idete spraviť slučku nohami a ruky sa vám skĺzali. Proste to nešlo uchopiť. Skontroloval som ešte nejaké 2 laná a išiel radšej angličákovať. Nemalo to zmysel. Následne oštep úplne na pohodu, ešte Hercules hoist a pár ľahkých prekážok a som v cieli. Čas 1 hod. 7 minút 50 sek. Ísť pod hodinu sa mi nepodarilo. Multirig a lano ma zdržalo. Aj tak som bol spokojný.  Vedel som, že možno by som bežecky vedel dať nejaké 2 minúty dole, ale to na trati neviete. Ak bežíte na doraz, potom nemáte silu na prekážky. Je to taký balans ako to ideálne nastaviť medzi behom a prekážkami. V daný okamih na danej trati máte len jeden pokus. Buď sa trafíte, alebo nie.

Spravil som si tradičné foto, sprcha a išiel som si sadnúť a vychutnať si popretekové emócie. Napadlo ma, že sa idem kuknúť ako som dobehol v kategórii a čo moji súperi. Keď som si vyťukal svoje číslo na tablete v cieľovom stánku a pozrel výsledky bol som druhý. No najprv človeka napadne či sa nepomýlil, či nepozerá niekoho iného, potom či je to už konečné, ... proste tomu neverí. Išiel som odtiaľ preč a vravím si, ešte počkám a uvidím. 60 angličákov mi urobilo na výslednom čase predsa neplechu. Za pol hodiny som išiel opäť kuknúť či sa niečo nezmenilo a stále som druhý. Asi je to teda pravda. Také zmiešané neveriace pocity radosti. Vravím si, že uverím až budem stáť na bedni. Vyhlasovanie výsledkov a som tam. 2 miesto v kategórii 55-59. Skvelé. Pred 35 rokmi som skončil s behaním a posledný krát stál na stupni víťazov na turisticko-branných pretekoch na majstrovstvách Československa. Až v  roku 2017 som opäť začal behávať. Len ja viem čo som si preskákal a neskutočne sa z toho teším. Veľká odmena pre mňa a keďže som súťaživý typ, splnil som si aj ďalší sen.

Na stupni víťazov nám chýbal Rumun čo bol prvý, nepočkal na vyhlásenie a už bol na ceste domov.

Ďakujem mojím kolenám, že ma teraz naozaj podržali bez problémov počas celého preteku. Ďakujem aj všetkým, ktorý ma podporovali a držali mi palce. Idem ďalej.

Pridajte sa, neoľutujete. Možno je to dlhá cesta, ale stojí to zato. Viete čo je vedľajší úspech SPARTANA? Zdravie, alebo naopak? Je to jedno:o)

Miloš

Viac o trati, foto a výsledky si pozrite tu.